História školy

V roku 1873 bol v bratislavskej časti Gaštanový hájik založený závod na výrobu dynamitu a anorganických chemikálií, ktorý sa od roku 1918 nazýval Dynamit Nobel, od roku 1951 Chemické závody Juraja Dimitrova a v súčasnej dobe je to Istrochem, a. s. Závod výrazne ovplyvnil život, zamestnanosť, kultúru i vzdelanie nielen v tejto časti, ale v mnohom aj v hlavnom meste Slovenska Bratislave. Od začiatku výroby v závode prichádzali postupne noví, mladí zamestnanci, zakladali si rodiny a ich deti museli získavať vzdelanie v súlade so zákonom o povinnom vzdelaní.

Aby deti nemuseli cestovať do centra mesta vzdialeného asi 6 km, založilo vedenie závodu na čele s Eduardom Kubínym v jednom z miestnych domov školu, ktorá začala pôsobiť od 1. januára 1892. Vtedy ju navštevovalo 51 detí. Prvý učiteľ a riaditeľ školy bol Karol Laubner, katolícke náboženstvo vyučoval kaplán Alfréd Schuster a evanjelické farár Adolf Schreiner. Škola sa postupne rozširovala a od roku 1919 boli deti zadeľované do slovenskej, nemeckej a maďarskej triedy, čo zodpovedalo zloženiu zamestnancov továrne i obyvateľov v jej okolí. Ale vyučovanie v materinskom jazyku bolo nezvratné. Škola sa rozrastala. Mala štyri triedy a štyroch učiteľov. V roku 1921 bola rozšírená o ďalšie triedy s príspevkom mesta. Priemerný ročný počet žiakov bol 220 - 250. V roku 1924 dynamitová továreň vypovedala zmluvu o starostlivosti o školu s odôvodnením, že školu navštevuje viac detí rodičov, ktorí v továrni nepracujú. Preto školu poštátnili a pôsobila ako Mestská ľudová škola v Dynamitovej továrni - Bratislava.

Deťom sa v škole, okrem výchovy a vzdelávania, poskytovalo aj stravovanie, a to najmä chudobnejším, ktoré mali zadarmo mlieko a pečivo. K Vianociam dostávali darčeky od firmy Stollwerk a iných organizácií. Rozvojom závodu a firiem v okolí narastal i počet žiakov a bola potrebná i vyššia kvalita a kultúra výchovy a vzdelávania. 3. novembra 1931 sa začalo s nadstavbou školy, ktorú ukončili 31. augusta 1932. Škola získala jedno poschodie s tromi učebňami, kabinetom, zborovňou, správcovskou miestnosťou, pracovňou a školníckym bytom. Bola zariadená novým nábytkom, telefónom a didaktickými pomôckami. Investorom bolo mesto. Školy sa dotýkali aj udalosti v živote spoločnosti určitého obdobia. Najtragickejšie bolo vylúčenie židovských detí zo školy, čo sa stalo 30. septembra 1940. 5. novembra 1942 bola v zmysle § 26 - 31 zákona číslo 308/40 Sl. z. Mestská ľudová škola v Bratislave - Dynamitke premenovaná na Rímsku katolícku slovenskú ľudovú školu. Výchova a vzdelávanie bolo počas vojny často prerušované a bol potrebný protiletecký kryt. Počas prechodu frontu cez Bratislavu bola škola opustená a poškodená. Vyučovať sa začalo až v októbri 1945, keď jej priestory uvoľnil proviantný sklad Červenej armády, ale pre rozsiahle poškodenie sa vyučovalo len v dvoch núdzových triedach. Do školy nastúpilo 148 žiakov, avšak v školskom roku 1948/49 mala škola už 267 žiakov. Vzdelávanie a výchova v škole boli po 2. svetovej vojne realizované v zmysle školských zákonov z rokov 1948, 1953, 1960, 1984 a 1990, ktoré usmerňovali školskú výchovu a vzdelávanie, mimovyučovaciu prácu v oblasti vzdelávania, športu, kultúry. Škola organizovala aj mnohé podujatia pre využívanie voľného času detí i dospelých.

Postupne sa menili aj názvy školy, okrem spomenutých to boli: Štátna ľudová škola, XVII. národná škola v Bratislave - Dynamitke, 31. osemročná stredná škola v Bratislave - Gaštanový hájik, Základná deväťročná škola v Bratislave, Odborárska 4. V súčastnosti má škola názov - Základná škola, Odborárska 2 v Bratislave. Význmanú pomoc poskytoval škole patronátny závod - Chemické závody Juraja Dimitrova, na základe patronátnej zmluvy až do roku 1992. 20. septembra 1961 bola skolaudovaná telocvičňa školy ako výrazný prostriedok pre realizáciu telesnej výchovy i telovýchovných podujatí detí, rodičov a obyvateľov Gaštanového hájika vo voľnom čase. V rokoch 1977 - 1981 prešla škola generálnou opravou, počas ktorej inštalovali nové plynové, vodovodné i elektrické vedenie, urobili novú fasádu, zrekonštruovali vnútorné priestory. Škola s novým vzhľadom a dvanástimi triedami privítala aj nový pedagogický zbor, ktorý bol základom jej učiteľského zboru až do začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa začal omladzovať. Zrekonštruovaný stav školy je funkčný doteraz, vylepšený bol v roku 1984, keď na chodbe urobili drevené obloženie. Celkový stav školskej budovy upozorňuje, že je potrebná ďalšia výraznejšia oprava, najmä exteriéru školy. Výchovu a vzdelávanie je potrebné naďalej rozvíjať, lebo je to starostlivosť spoločnosti o budúcnosť. Škola pracovala v rozličných ekonomických, spoločenských i politických podmienkach, ale jej učitelia mali vždy spoločnú profesionálnu úlohu a cieľ - výchovu a vzdelávanie čestných, slušných, pracovitých a vzdelaných občanov, osobností mesta, regiónu i krajiny.